Web Content Anzeige

VZNIK FARNOSTI

Zo spomienok prvého správcu našej farnosti dp. Libora Škriputu.

Začiatkom septembra 1992 som nastúpil na miesto, ktoré sa doteraz najhlbšie a najkrajšie zapísalo do môjho srdca. V Karlovej Vsi som pôsobil sedem rokov. Tri a pol roka dole u sv. Michala a toľko aj hore, na Dlhých dieloch. Vôbec mi nevadilo že som spočiatku bol v prázdnej budove bývalých jaslí na Lackovej ul. v ktorej sa dokončievali úpravy a spával som na dlážke na matraci. Stretol som ľudí, ktorých som poznal a mal rád a ktorých som si vážil pre krásne svedectva viery ešte z kaplánskeho obdobia z Blumentálu a z Dómu sv. Martina. Aj do Karlovej Vsi som chodil zastupovať pátra Fidéla a tiež som tu na škole učil náboženstvo. S odvahou som sa pustil do práce, kde prvoradou úlohou bolo budovať spoločenstvo ako farské a riadiť stavbu nového kostola, ktorého začiatky na úrovni plánov boli rozbehnuté.

A ešte tu bola ďalšia úloha. Nad starou Karlovkou sa rozrástlo sídlisko Dlhé Diely, plné mladých rodín a detí. Ako aj im priblížiť duchovnú službu? Netrvalo dlho a našlo sa riešenie. Raz ma oslovil farník z Dlhých dielov /bol to Gabo Kosnáč/, či by nemohli byť sv. omše aj na Dlhých dieloch na chodbe miestnej školy. Ako zástupca starostu Obecného úradu to zariadil a rozbehli sme sv. omše v škole v nedeľu o jedenástej, ktoré sme nazvali „detské". Bolo to vhodné riešenie. Rodičia s deťmi radi prišli do provizórnych priestorov na sv. omšu, kde sa nik nehneval že malé deti aj trochu vyrušujú. Homília a piesne boli prispôsobené deťom a sv. omša sa stala obľúbenou a vyhľadávanou aj pre veriacich z iných farnosti.

Samozrejme, že mi napadlo: „Dlhodieľčania potrebujú kostol"! Na fare sú predsa dva základné kamene, ktoré posvätil pri prvej návšteve sv. otec Jan Pavol II. Ale už je jeden rozbehnutý v starej Karlovke, To však bude dlhá záležitosť. Projekt si vyžadoval vysoké náklady a nebol tam ešte čistý pozemok. Za ten čas sa duchovný život na Dlhých Dieloch zanedbá. Sľubným začiatkom treba dať nové možnosti. Uvažoval som nad tým a odvahu mi dodala výzva jedného muža v električke s ktorým so sa poznal a cestou rozprával. Hovoril, že by bolo dobre postaviť kostol na D.D. Prebudilo to vo mne rázne rozhodnutie.

V krátkej dobe som zašiel na Obecný úrad za vicestarostom Gabom Kosnáčom. Zahľadeli sme sa na mapu miestnej časti a on ukázal miesto, kde by to bolo dobré. Udalosti nabrali potom rýchly spád. Informoval som Arcibiskupský úrad, že najskôr pružne postavíme jednoduchší kostol na D.D. a potom sa dlhší čas môžeme venovať náročnejšiemu projektu profesora Dahindena v starej Karlovke. Pán arcibiskup s tým súhlasil. Viem že som vtedy v duši veľmi zranil mnohých, ktorí sa obetavo angažovali za ten projekt. Aj mňa to trápilo, ale rozhodol som sa pokračovať po novom. Zašiel som s poradcom p. R. Čavojským na Stavoprojekt, ktorý mal na vybratej lokalite už odsúhlasený zámer. Navrhli sme im, že spravíme združenú investíciu. Oni dajú základy a my strechu. Oni si urobia niečo a my na tom kostol. Pôvodne tam bol myslím projekt na Potraviny ale po našej ponuke sa rozhodli pre Kolumbárium. Nasledovali dramatické odsúhlasovania obecným zastupiteľstvom. Počas tvorenia projektu poznamenal p. dekan Formánek, že treba rátať aj s priestorom pre kňaza, lebo D.D. budú možno aj nová farnosť . To sa aj stalo 1.1.1996.

Začínali sme skoro na finančnej nule. Ale aj tak sa nám podarilo zohnať peniaze a za rok a niečo bol kostol hotový. Stál asi 9 miliónov vrátane parkoviska a zariadenia kostola i fary. Bez zadĺženia. Pán arcibiskup nesúhlasil s tým, aby kostol mal titul „Pomocnica kresťanov. Navrhli sme preto kostol Narodenia P. Márie. Súhlasil s dátumom posviacky na 8. 9. 1995 a zaradil túto udalosť aj do priameho TV vysielania. Bol to prvý kostol postavený po páde komunizmu v Bratislave.